Čarodejník Abrak a drak, Divadlo Maska

úvodná hudba, atmoška
Príbeh, ktorý vám chcem porozprávať sa stal dávno pradávno, v čase škriatkov a duchov, lesných víl, bosoriek, vodníkov, tajomstiev a čarov. V dobách, keď ľudia poznali reč rastlín a zvierat. V časoch, keď rytieri umierali kvôli láske k princeznám a kedy dobro víťazilo nad zlom. V tej dobe som bol mladý a talentovaný čarodejník, jasnovidec, alchymista aj astrológ a svetová sláva na mňa čakala predo dvermi. Bol som totiž posadnutý myšlienkou, že svojimi tajomnými elixírmi a zaklínadlami stvorím novú dokonalú bytosť. Tvora, ktorý bude oveľa väčší, strašnejší, prefíkanejší a mocnejší ako ktorákoľvek iná bytosť na svete. A ja - ja budem jeho pánom.
Pracoval som v hlbokom utajení ďaleko od ľudí. Celé moje laboratórium som premenil do neviditeľnej podoby. Žiadne ľudské oko nemohlo uvidieť a ani pochopiť, čo mám vlastne za lubom. Práca mi šla od ruky, šikovnosť ma neopúšťala. Nestrácal som zbytočne čas, celé dni som do úst nevložil ani sústo, mnoho nocí som oka nezažmúril, len aby sa dielo podarilo.
V poslednej fáze mojich výskumov som stratil dych. Ozruta sa nemala k životu a ja aj napriek hlbokým znalostiam šedej mágie som prestával veriť, že tvor ešte niekedy precitne. Až jednej krásnej mesačnej noci som pochopil, že jediné, čo chýba mojej oblude, aby ožila je : .....( už dlhší čas je búrka dážď, božie dopustenie)